HappyDay

Po velkych problemoch s mojim serverom je moja web stranka znova plne funkcna, teda takmer po pol roku.

Toto video nepotrebuje komentar hovory samo za seba.

 

 

Na Slovensku som si pripadala ako lacná pracovná sila, ktorú si nik neváži. Veď kto by si aj vážil asistentku riaditeľa nejakého úboheho obchodného reťazca, že?

Po neúspešnych pokusoch na Slovensku som sa rozhodla skúsiť štastie v zahraničí. No, asi nepatrím medzi deti štasteny, alebo že by Štastie na mňa zabudlo?

 

S mizernou školskou angličtinou som sa vybrala na skusy do sveta. Na malý ostrov nazývany Irsko. Krajina väčšnej jari.

Mojou prvou pracovnou skúsenosťou bola práca v hoteli. Pracovala som síce na najnižšej možnej pracovnej pozícií ale pre mňa to bola ta najzodpovedňejšia práca na celom svete.

Prvé dni, boli sice tažké a domov som sa vracala s plačom namiesto úsmevu, no napriek tomu, som bola šťastná – pretože som končne aj ja bola zamestnaná.

Dni sa striedali neskutočnou rýchlosťou a ja som si začala uvedomovať, že som len číslo.

Číslo, ktoré musí mat jeden deň voľna, číslo, ktoré nemá nárok ochorieť, namietať, alebo akokoľvek dať najavo nesúhlas či vlastný názor.

Bohužiaľ nepatrím k poľskej ani ruskej národnosti a tak mi moj temperament nedovoľoval len tak nemo sa prizerať nespravodlivosti dejúcej sa na pracovisku začinajúc sa výberom izieb, jedla, voľna, dovoleniek a nakoniec aj chorôb. Chorý môžu byť iba tí najlepší, takže som mala zakázane byť chorá. Keď som raz ochorela, nik mi neveril, pretože ja nesmiem byť chorá.

Som síce bojovníčka, ale aj na mňa takéto zaobchádzanie bolo priveľa a kedže sa ruská hotelova mafia rozhodla zbaviť sa tej drzej a hubatej Slovenky, neostalo mi nič iné, ako zbaliať svojich pár handier do batôžteka a hľadať ďalej.

Prešiel týžďeň a ja sedím v obrovskom modernom aparmáne sama na zemi a premýšlam, čo robím zle, ked si nemôžem nájsť prácu, v ktorej by si ma vážili a nebola by som iba nejakym číslom. Nech robím čokoľvek a kdekoľvek, stále dopadnem rovnako.

Viem, že sa nesmiem vzdať, pretože v mojom veku sa život práve začína a mám tu právomoc si s nim robiť čo chcem, no napriek tomu, neviem ako ďalej a tak mi nič iné neostáva ako hľadať ďalej a s plným nasadením dokázať svetu, že ja nie som len číslo a keď už mám byť číslo tak len to najvyššie

Pamätáš ako som prišla ze tebou s plačom, že nezvládnem štúdium angličtiny a ty si sa len usmial a povedal:“si moja dcéra, takže zvládneš všetko čo len chceš“.

A mal si pravdu, zvládla som angličtinu, prímačky na strednu školu, maturitu a ty si vždy stál pri mne, no keď si potreboval najviac ty mňa ja som tu nebola... . Nieže by som nechcela, no bála som sa ťa. Ja viem, si môj otec, človek, ktorý ma vychoval a celý život obetoval len pre mňa, no ked som počula posledný verdikt lekárov, že umieraš, bála som sa ťa.

Zrazu bolo také ťažke prísť k tvojej posteli a povedať, ako veľmi ta nechcem stratiť, ako veľmi ta ľúbim a čo všetko pre mňa znamenáš a keď som sa konečne odhodlala, ty si to už necitíl.

Tak veľmi som sa v tú chvíľu na teba hnevala, pamätáš?

Bol si vtedy pod prístrojmi, celý si sa triasol a ja som ta hladkala a hovorila, ako veľmi ta ľúbim a plakala som, no napriek tomu som ti sľubovala, že nabudúce ked prídem, tak pôjdeme na zmrzlinu. Klamala som. Klamala som ako si klamal ty mne, že ma nikdy neopustíš a stále budeš so mnou. Tak, kde si? Kde si, keď potrebujem, aby si prišiel ku mne a povedal, mi, že som po celá po tebe, tak úžasne vtipná a inteligentná, presne ako ty.... .

Už tu nie si. Opustil si ma, bez rozlúčky. Všetci mi prisahali na život, že blízky sa chodia v poslednu chvílu rozlúčit a ja som čakala a čakala. No teba nikde.

 

Na tvoju poslednu rozlúčku som si dala extra záležat na výbere šiat, make upe a vlásoch.

Chcela som ti spraviť radosť, vždy sa ti páčilo, keď som nosievala sukne a mala pekne vlnite vlásky. Vždy si prišiel a povedal, aká som krásna, presne ako ty  - to si samozrejme nikdy nezabudol dodať, no teraz si tam len ležal, tak chladný, ani si sa na mňa len nepozrel.

 

Prešli už štyri mesiace, no ja na teba stále myslím. Stále ti nedokážem odpustiť, že si dal prednosť smrti predo mnou, pretože obaja vieme, že to bola tvoja voľba.

No, chcem aby si vedel, že vetu, ktorú som ti povedala pred pár rokmi, som povedala z trucu. Tu vetu si určite pamätaš „hambim sa zato, že si môj otec“. Nikdy som sa nehambila zato, že si môj otec. Práve naopak, bola som a som stále na teba veľmi hrdá, no v tom momente som nevedela ako dosiahnuť, aby si začal bojovať. Možno, som sa nesnažila dostatočne, jedno viem, ak by sa dal vrátiť čas, zachovala by som sa uplne ináč a určite by som ti nedovolila to tak jednoducho vzdať.

 

Nikdy sme sa na seba nevedeli dlho hnevať a tak ti sľubujem, že urobim všetko preto, aby som ti aj tentokrát odpustila, no asi to bude trvať trošku dlhšie. Tento list si možno prečíta viacero ľudí, pretože chcem, aby každý vedel, aký si bol výnimočny otec a človek, pretože ty si to zaslúžiš a nikdy nedovolím, aby niekto pošpinil tvoje meno a ešte posledná vec, pred mnoho rokmi som ti niečo sľúbila, len ti pripomínam, aby si nezabudol, lebo ja som nezabudla.

 

 

Tak spinkaj sladko a veď my sa tam hore raz stretneme, tak mi vyhrej stoličku, šak vieš, že som zrmzlina .

Každý si určite rád zaspomína na časy búrlivej puberty. Tá moja bola extrémne búrliva, lebo som si za každú cenu chcela  dokázať, že už som dospelá a tak som si vybrala školu najdaľej ako sa len dalo –samozrejme v rámci možnosti – bolo to len 60 km ale pre mńa to znamenalo kus sveta.

Odstupom času si však uvedomujem, že deň, ktorý som v tom období považovala za najkrajší deň môjho života bol popravde najhorším. Tým dňom som totiž stratila môj skutočný domov, ktorý teraz tak neúspešne hľadám.

 

Moja mamina nikdy nepatrila k tým rozvážnym typom, ktorí každý nápad rozoberajú a snažia sa nájsť to najlepšie riešenie. Avšak vždy som ju obdivovala a bola pre mňa vzorom- možno aj preto som jej kópiou v mladšom vydani J. Ked som mala, 15 rozhodla sa prestahovať a tým sa začal nový systém riešenia problémov – prestahujeme sa J.

Najprv to bolo na opačnú stranu Slovenska – z východu do Malaciek, potom z Malaciek do Petržalky, z Petržalky do Vrakúne a zatiaľ posledné miesto je Orechová Potôň (uvidíme ako dlho).

Na stahovanie som si zvykla, už to pre mna nie je nič výnimočne, skôr stereotyp, niekto robí veľke upratovanie, my sa stahujeme. No s každým stahovanim sa mi viac a viac vzdiaľuje vidina vlastného domova.

Ten pocit, keď otvoríte dvere a niečo vás zahreje pri srdci. Pocit spokojnosti, istoty ktorí si väčsšna z vás ani neuvedomuje, pretože to berie ako samozrejmosť. Tá úžasna veta – som doma.

Ja som doma všade a zároveň nikde. Po čase som si uvedomila, že ten domov nenájdem s rodinou ale musim si ho vytvoriť sama a tak sa márne snažím si nájsť miesto, ktoré konečne umožní aj mne pocítiť ten krásny pocit spokojnosti, istoty a bezpečia, keď si s úsmevom môžte povedať, toto je moje kráľovstvo a za múrmi toho bytu sa mi nemože nič stať.

Kedže na Slovensku ma to hľadanie omrzelo, rozhodla som sa vyskúšať Irsko, Nemecko som vylúčila po 3 mesiachov strávenych v tejto krajine. Prvé dojmy boli úžasne, kedže príroda je v Irsku veľmi okuzlujúca. Stači stráviť krátku chvíľku na lúke posiatej margarétkami s výhľadom na more a určite si tento ostrov získa nielen vaše srdce ale aj myseľ. No,na lúke sa bývať nedá a tak ako každý smrteľník aj ja som musela si nájsť ubytovanie. Najprv malý domček zdieľaný s dalšími mladými ľudmi a neskôr nádherný apartmán, do ktorého som vkladala toľke nádeje, že sa stane mojím domovom. No, teraz po 4 mesiacoch sklamane prichádzam nato, že toto nie je tá správna cesta, ktorá ma môže priviesť k môjmu vysnivanému domovu. Možno, chyba nie je vo všetkých tých stavbách, domoch, bytoch  a krajinách ale niekde vo mne.

 

Svoje hľadanie som však  nevzdala a určite ani nevzdám, pretože ja som veľmi silny bojovník a verím, že raz určite si nájdem aj ja moje kráľostvo alebo to kráľovstvo si nájde mňa J.

 

 

Dnes rano som si konecne pozrel to video okolo ktoreho je tolko rozruchu. Moslimovia celeho sveta prisahali  ze tvorcu filmu zabiju. Ten clovek je uz teraz mrtvy. Takato fanaticka kultura nema miestav modernej europe a amerike. Nech sa vrazdia medzi sebou na svojom uzemi, nech nerobia z nasich krajin svoje, nech neislamizuju, ziadna kultura nieje taka agresivna pri presadzovani svojho nazoru.

Ako moze posvatna kniha dovolit take nasilie a na dalsej strane hlasat o odpusteni a laske k blyznemu.

Cely film je velmi citlivo postaveny su tam len pravdive udalosti bez servitky, obrazy su velmi brutalne ale bez nich by nebol tento film tym co je, holou pravdou bez lavicovej politickej korektnosti (inak nepripada vam to podobne ako za komunizmu?) 

 

Nasiel som tuho smutne veselu pesnicku uplne nahodou.. je to v tvare klavirnej partitury.

Clovek ma pri nej pocit smutny a zaroven radostny pocit smrti a zrodenia... nieco ako zomriet aby clovek dal zivot... 

Dorazne odporucam pouzit velmi kvalitne sluchatka, takze spuntiky za 500 sk prec zo stola.

 

Davnejsie som uverejnil smutne video ako si v indii predstavuju dobru hudbu a este lepsi klip. Ale tato verzia je najlepsia...

P.S. odporucam drzat sa stola a prosim nerozkuste ho od jedu a hlavne dorazne odporucam LEN PRE SILNE ZALUDKY

  

Asi ste si uz stihli vsimnut ako sa nam ta nasa krasna konzervativna europa premiena na islamsky stat.

Taky prisahovalec z krajiny blyzkeho vychodu dostane v priemere o 20% statnej podpory viac ako z inej krajiny.. Alebo na anglickych skolach sa nesmie nosit krizik, lebo je to symbol krestanstva, ale moslimovia mozu mat svoje burky a tradicny odev nemusia mat dokonca ani tradicnu skolsku uniformu. V susednom rakusku dostala rodina z imigrantov zdoraznujem DOSTALA od statu dom, asi o ulicu vedla kostola, takze ziadny problem, ale mila nasa rodinka s tym mala problem pre nich je urazajuce, ze su tak blyzko pri kostole, tak miestne urady premiestnili rodinu zijucu na velkej usadlosti za obcou a nastahovali tam libanoncov. Alebo uplny kamenak, holandsky biskup povedal aby veriaci oslovovali Boha allah (ano zamerne velke a male pismena) aby to neurazalo moslimov a aby si lepsie spolunazivaly.

Podobnych incidentov by sa naslo viac, takze hura nasemu novemu europskemu kalifatu nech zije sultan, zhanam si kompas co ukazuje k mekk, karimatku na klacanie uz mam a staci prestat stavat dialnice a sustredit sa na mesity.. 

A na koniec nova hymna Europskeho kalifatu 

    MacBook 13,3” tak sa vola plnym menom najnovsi prirastok do nasej rodiny. Je cely krasne biely tenucky a velmi elegantny.
Vyber noveho notebooku bol velmi tazky teda v dnesnej dobe kedy sa na slovensku preda viac notebookov ako desktopovych pocitacov je trh s notebookmi velmi siroky.
    Vyberal som si z 3 ch variant a to Asus, HP a Apple o konfiguracii sa nebudem rozpisovat bola rovnaka ako pre Apple MacBook nu uz rozhodovaly ako to nazval kolega vychytavky. Ako napriklad magneticky konektor, ktory mi uz niekolko krat zachranil cely notebook od padnutia na zem. Alebo ukazovatel nabitia baterie po stlaceni tlacitka na baterii bez zapnutia OS. Skvela vec je, ze kabel k zdroju sa namota do tela zdroja takze po taske nemate gucu kablov. Alebo aj dialkove ovladanie Read More »